Pandémia COVID-19 si k 19.3.2020 vyžiadala 8 983 obetí a celkovo na toto ochorenie vo svete ochorelo už 220 328 ľudí. Kým ku koncu roku 2019 poznali toto ochorenie len v Číne, postupne sa rozšírilo do celého sveta a dnes nájdeme už len minimum štátov, kde sa s týmto ochorením ešte nestretli. Z Európskych krajín je zatiaľ najviac postihnutou krajinou Taliansko. Slovenská republika eviduje k 19.3.2020 105 potvrdených prípadov ochorenia COVID-19, pričom testovaných bolo 1991 občanov.
Čo je to koronavírus
Ľudský RNA koronavírus SARS-CoV-2 spôsobujúci ochorenie z názvom COVID-19, dnes známy najmä pod názvom koronavírus, predstavuje nový druh koronavírusu, ktorý sa prvýkrát objavil koncom roku 2019 v čínskom meste Wu-chan. Vírus patrí do skupiny b-koronavírusov, ktoré sú bežne rozšírené v ľudskej populácii a spôsobujú ochorenia dýchacích ciest, tráviaceho traktu, pečene a nervového systému.
Skupinu koronavírusov tvorí celkovo 7 vírusov. Tieto vírusy spôsobujú rôzne ochorenia u vtákov, cicavcov a ľudí. Prvé z týchto vírusov boli identifikované v 60-tych rokoch 20. storočia. Do roku 2002 spôsobovali koronavírusy len mierne hnačkové ochorenia alebo postihnutie horných ciest dýchacích v podobe bežného prechladnutia, ktoré len zriedkavo viedli k závažným komplikáciám.
K prvej zmene došlo v zime na prelome rokov 2002 a 2003, kedy sa vo svete objavil druh koronavírusu, ktorý spôsoboval ochorenie s názvom SARS – ťažký akútny respiračný syndróm, ktoré v mnohých prípadoch viedlo až k smrti. Neskôr, v roku 2012, sa objavilo vírusové respiračné ochorenie spôsobené vírusom MERS-CoV, ktoré dostalo názov MERS.
Nový koronavírus, s ktorým sa ľudstvo potýka dnes, je podľa sekvenčných analýz podobný s vírusom SARS CoV, ktorý spôsobuje už spomínané ochorenie SARS. Napriek tomu ide doposiaľ o nový, dostatočne neprebádaný vírus, na ktorý zatiaľ neexistuje účinná vakcína. Vírus sa rýchlo šíri a denne vo svete zomiera na ochorenie spôsobené týmto druhom vírusom niekoľko stoviek ľudí.
Ako môže dôjsť k nákaze koronavírusom
Koronavírus sa prenáša kvapôčkovou infekciou pri kašľaní, kýchaní či rozprávaní. Miesta vstupu vírusu do organizmu sú nos, oči, ústa. Prenos môže byť priamy – vdýchnutím alebo nepriamy – dotykom špinavých povrchov a následným prenesením rukami. Nakaziť sa vírusom je možné:
- priamym fyzickým kontaktom s osobou, u ktorej bol COVID-19 potvrdený,
- pobytom s nakazenou osobou v rovnakej domácnosti,
- priamym kontaktom s infekčnými sekrétmi (napr. použité papierové vreckovky),
- osobným kontaktom s nakazenou osobou na vzdialenosť menej ako 2 m po dobu viac ako 15 minút,
- pobytom v uzavretom priestore s nakazenou osobou na vzdialenosť menej ako 2 m po dobu viac ako 15 minút.
Riziko prenosu je úmerné intenzite symptómov infikovanej osoby. Koronavírus však môžu prenášať aj infikované osoby, ktoré navonok nejavia žiadne alebo len veľmi mierne vonkajšie prejavy ochorenia. Inkubačná doba (doba od vstupu vírusu do organizmu po rozvoj symptómov ochorenia) je niekoľko dní, pričom počas celej tejto doby je jedinec prenášačom vírusu a môže ho nevedomky ďalej šíriť.
Podľa dostupných informácií je priemerná inkubačná doba 6,4 dňa, maximálna 14 dní. Podľa štúdie vedeckých pracovníkov z Bloombergovej školy verejného zdravia Johna Hopkinsa sa u 97,5 % infikovaných osôb objavia symptómy nákazy do 11,5 dňa.
Kto je najviac ohrozený ťažkým priebehom ochorenia COVID-19
Podobne, ako je tomu pri iných vírusových ochoreniach, aj ochorenie COVID-19 najviac ohrozuje seniorov a dlhodobo choré osoby (diabetici, onkologickí pacienti, osoby s ochorením srdca alebo pľúc). Závažný priebeh ochorenia nastáva približne u 14 až 15 % nakazených, pričom 1 až 2 % ochorení končí smrťou. U ostatných pacientov ochorenie prebieha ako ťažšia viróza.
Najčastejšie komplikácie vedúce k vážnym prejavom ochorenia sú akútny respiračný syndróm (dýchavičnosť), zápal a zlyhanie pľúc, septický šok, poškodenie obličiek, poškodenie srdca, sekundárne bakteriálne a plesňové infekcie a multiorgánové zlyhanie.
Ako sa prejavuje koronavírus
Ochorenie má širokú škálu prejavov ochorení dýchacích ciest:
- od miernych (kašeľ, zvýšená teplota),
- cez závažné (vysoká horúčka, dusivý kašeľ, hnačka, bolesti svalov),
- až po ťažký zápal pľúc a zlyhanie obličiek, ktoré sa môžu končiť smrťou.
Najčastejšie bežné prejavy ochorenia sú podobné ako pri chrípke:
- horúčka nad 38 °C (takmer vždy),
- kašeľ,
- dýchavičnosť,
- bolesti svalov,
- únava.
Čo robiť v prípade podozrenia na koronavírus
Nie každé ochorenie s kašľom, horúčkou, sťaženým dýchaním či bolesťou svalov a kĺbov musí byť COVID 19. Opatrnosť a rešpekt je však na mieste.
V prípade dôvodného podozrenia na koronavírus, kontaktujte svojho ošetrujúceho lekára, infolinku regionálneho úradu verejného zdravotníctva alebo operačné stredisko a informujte ich o svojom zdravotnom stave a dôvode podozrenia na infekciu koronavírusom (cestovateľská anamnéza, kontakt s nakazenou osobou). Následne postupujte na základe odporúčaní, ktoré ste dostali po telefonickom dohovore.
V žiadnom prípade nenavštevujte lekára alebo nemocnicu osobne.
Dôležité kontakty
V prípade, ak sa potrebujete poradiť ohľadom koronavírusu môžete sa telefonicky obrátiť na infolinku Národného centra zdravotníckych informácií, ktorá je k dispozícii nonstop, prípadne môžete toto centrum kontaktovať prostredníctvom emailu.
- Infolinka: 0800 221 234
- Email: novykoronavirus@uvzsr.sk
V prípade akýchkoľvek otázok môžete využiť aj na infolinku Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky 0917 222 682 alebo odborníkov z regionálnych úradov verejného zdravotníctva podľa miesta bydliska, ktorí sú nonstop k dispozícií na telefónnych linkách:
| Banská Bystrica | 0918 659 580 |
| Bratislava | 0917 426 075 |
| Nitra | 0948 495 915 |
| Trnava | 0905 903 053 |
| Trenčín | 0911 763 203 |
| Košice | 0918 389 841 |
| Prešov | 0911 908 823 |
| Žilina | 0905 342 812 |
Ako sa chrániť pred koronavírusom
Základom prevencie pred koronavírusom je dodržiavanie hygienických opatrení, ktoré hygienici odporúčajú dodržiavať počas každej chrípkovej epidémie:
- často si umývajte ruky teplou vodou a mydlom,
- nechytajte si tvár, oči, nos, ústa neumytými rukami,
- dodržiavajte hygienu pri kýchaní a kašľaní – kašlite a kýchajte do ohnutého lakťa alebo papierovej vreckovky, ktorú ihneď vyhoďte,
- vyhýbajte sa blízkemu kontaktu s ľuďmi, ktorí javia príznaky nádchy alebo chrípky,
- dodržiavajte minimálne metrovú vzdialenosť od osôb, ktoré kýchajú alebo kašlú,
- vyhýbajte sa oblastiam s veľkou koncentráciou ľudí,
- posilňujte svoju imunitu (zdravá strava, vitamíny v ich prirodzenej podobe, dostatočný pitný režim, obmedzenie alkoholu a kofeínu, domáce cvičenie),
- dbajte na dôkladnú dezinfekciu domácnosti dezinfekčnými prostriedkami s obsahom chlóru či jódu a pravidelne vetrajte,
- podstúpte uvedomelú izoláciu (zdržiavajte sa prevažne doma, prechádzajte sa na menej zaľudnených miestach, vyhýbajte sa uzavretým priestorom, hromadnej doprave),
- nakupujte len v nevyhnutných prípadoch na viac dní, ale racionálne nevykupujte celý obchod,
- na nákup choďte osobitne, nie celá rodina,
- zamedzte zdieľanému používaniu uterákov, riadov a iných osobných predmetov s ostatnými členmi rodiny,
- ak ste chorý, zostaňte doma, neohrozujte ostatných (ak potrebujete pomoc lekára, kontaktujte ho telefonicky),
- nezatajujte lekárom akékoľvek informácie o svojom zdravotnom stave či cestovateľskej anamnéze.
Kedy a ako si umývať ruky
Pravidelné umývanie rúk je jedným z najlepších spôsobov ako chrániť seba aj svoju rodinu pred rôznymi chorobami. Organizácia Centers for Disease Control and Prevention odporúča nezabudnúť si umyť ruky aspoň vo všetkých nasledujúcich situáciách:
- pred, počas a po príprave jedla,
- pred jedlom,
- po použití toalety,
- po výmene plienky dieťaťu,
- po vyfúkaní nosa, kašlaní alebo kýchaní,
- po kontakte so zvieraťom, krmivom pre zvieratá alebo odpadom,
- po cestovaní hromadnou dopravou,
- po návrate domov z exteriéru.
Správne umývanie rúk by malo trvať minimálne 40 sekúnd a pozostávať z nasledujúcich 5 krokov:
- Navlhčite ruky teplou vodou a naberte si dostatočné množstvo mydla.
- Ruky si pretrite o seba (dlaň o dlaň), následne si umyte chrbát rúk, prsty rúk a palce.
- Ruky drhnite najmenej 20 sekúnd.
- Mydlo z rúk dôkladne opláchnite.
- Ruky osušte čistým uterákom alebo papierovou utierkou.
Rúško nie je hanba, ale nevyhnutnosť
Hoci rúška neposkytujú dostatočnú ochranu pred nákazou koronavírusom, vďaka tomu, že bránia šíreniu nákazy od už nakazeného človeka, pomáhajú znížiť rýchlosť postupu pandémie. Ochrana aspoň rúškom by preto v dnešných dňoch mala predstavovať výbavu každého, kto je nútený opustiť svoj domov.
Prekrytie tváre rúškom alebo šálom či iným ochranným prostriedkom je povinné pri cestovaní v hromadnej doprave, návšteve niektorých obchodov či iných verejných inštitúcií.
Ochranu pred nákazou koronavírusom môžu zdravým jedincom poskytnúť tzv. respirátory, ale aj to len niektoré ich druhy. Respirátory majú špeciálnu konštrukciu, vďaka ktorej pevne obopnú tvár a zároveň obsahujú špeciálny filter, ktorý dokáže zachytiť aerosóly, ktoré sa šíria vzduchom. Chrániť pred nákazou koronavírusom spoľahlivo dokážu len respirátory s označením FFP3, ktoré majú účinnosť až okolo 99 %.
Ako vyrobiť rúško
Respirátory, ale aj chirurgické rúška sa v posledných dňoch stali nielen u nás, ale v celom svete, nedostatkovým tovarom. Vyrobiť si jednoduché rúško a chrániť svoje okolie zvládnete aj svojpomocne.
Budete potrebovať:
- pevnejšiu látku (napríklad obrus, obliečka),
- gumičku,
- nožnice,
- krajčírsky meter,
- niť,
- šijací stroj,
- žehličku.
Postup:
- Z látky vystrihnite obdĺžnik s rozmermi 18 cm x 38 cm a k tomu dvakrát látku s rozmermi 5 x 12 cm na okraje.
- Obdĺžnik preložte lícom k sebe a zošite.
- Látku prevráťte a dvakrát v strede zohnite. Následne ju po stranách prešite.
- Bočné diely prišite tak, aby vám po stranách vznikla dutinka, kde navlečiete gumičku. Prešite.
- Na každú stranu navlečte gumičku s dĺžkou 20 cm a hotovo.
Prvé rúško vám možno bude trvať dlhšie, ale keď sa do toho dostanete, nemala by vám príprava jedného rúška zabrať viac ako 15 minút. Rúško môžete používať aj opakovane. Stačí ho vyprať pri 90o C a dobre vyžehliť.
Vyvrátené hoaxy o koronavíruse
Podobne, ako je tomu aj pri iných ochoreniach, aj v súvislosti s koronavírusom sa šíria rôzne zaručené informácie o potravinách a látkach, ktoré pred koronavírusom ochránia, či ho dokážu vyliečiť alebo naopak o látkach, ktoré priebeh ochorenia zhoršujú. Najčastejšie sa vyskytujú nasledujúce mýty:
- Pitie horúcej vody, nosné kvapky a kloktanie, cesnak chránia pred koronavírusom.
Ani jedno z uvedených odporúčaní nedokáže zabrániť nákaze koronavírusom. - Horúci kúpeľ bráni vzniku koronavírusového ochorenia.
Horúci kúpeľ nechráni pred nákazou COVID-19. - Antibiotiká pomáhajú proti koronavírusu.
Antibiotiká ničia baktérie, nie vírusy, preto podobne ako pri chrípke, ani pri nákaze koronavírusom antibiotiká nie sú účinné. - Fajčenie a alkohol pomáhajú predchádzať nákaze koronavírusom.
Fajčenie ani alkohol neznižujú riziko vzniku nákazy koronavírusom. Skôr naopak, oslabujú imunitný systém, vďaka čomu môže byť organizmus na infekciu ešte náchylnejší. - Ibalgin duplikuje koronavírus.
Vymyslená správa. - Sušiče rúk zabíjajú koronavírus.
Sušiče rúk neničia čiastočky vírusu, tie je možné zlikvidovať len dôkladným umývaním alebo dezinfekciou rúk. - Umývanie rúk chlórom pomáha predchádzať koronavírusu.
Chlór je určený len na dezinfekciu povrchov v žiadnom prípade nie ľudského tela.
Od 16.3.2020 platí v Slovenskej republike núdzový stav
V súvislosti so šírením koronavírusu pristúpila vláda Slovenskej republiky k vyhláseniu núdzového stavu, ktorý so sebou priniesol viacero obmedzení. Ide o rôzne nariadenia s cieľom je chrániť občanov pred nekontrolovateľným šírením sa nákazy.
Hlavné nariadenia:
- zákaz združovania sa vo väčších skupinách,
- uzavretie posilňovní, barov a voľnočasových zariadení,
- zákaz cestovania občanov SR do zahraničia a povinná 14 dňová karanténa pre občanov, ktorí sa vrátia na územie SR zo zahraničia,
- zákaz vstupu cudzincov na územie SR,
- uzavretie škôl,
- hraničné kontroly,
- zatvorenie stravovacích zariadení,
- uzavretie väčšiny obchodov a prevádzok poskytujúcich služby,
- šírenie koronavírusu je trestný čin.
Situácia na Slovensku je neustále monitorovaná a nariadenia sú pravidelne prispôsobované jej vývinu. Sledovať aktuálne nariadenia môžete tu.
Ako zvládnuť sociálnu izoláciu počas pandémie koronavírusu
Zavreté školy, nutnosť home-office, zrušenie športových podujatí, kultúrnych akcií či nemožnosť cestovať a chodiť po výletoch, to všetko vedie k sociálnej izolácii, čo môže byť pre mnohých ľudí stresujúce. Hoci zachovať si pozitívnu myseľ a dobrú náladu môže byť v týchto ťažkých časoch náročné, nezabúdajte, že aj stres sa vo výraznej miere podpisuje na zníženej imunite. Snažte sa preto aj v tejto novej situácii zachovať chladnú hlavu. Pomôcť vám s tým môžu aj niektoré z nasledujúcich tipov:
- Neizolujte sa. Komunikovať s ostatnými môžete aj bez nutnosti osobného kontaktu.
- Venujte čas svojim koníčkom a rodine.
- Nevyhýbajte sa pobytu na čerstvom vzduchu, myslite však na svoju bezpečnosť aj bezpečnosť ostatných ľudí (uprednostnite balkón, záhradu).
- Nájdite na vzniknutej situácii malé pozitíva.
Nový koronavírus sa šíri nenápadne a veľmi rýchlo, a práve v tom spočíva jeho najväčšie nebezpečenstvo. Základnou prevenciou, ako zabrániť jeho negatívnemu dopadu nielen na zdravie, ale aj ekonomiku, je zodpovedný prístup každého z nás k vzniknutej situácii a dodržiavanie všetkých zavedených nariadení a odporúčaní.
