Starecká demencia, ako už vyplýva z jej názvu, postihuje ľudí vo vyššom veku, resp. starobe. Hoci súvisí s procesom starnutia, netýka sa automaticky každého seniora. Vzhľadom na povahu ochorenia však pre seniorov predstavuje jednu z najobávanejších zdravotných komplikácií. Pri včasnej diagnostike a liečbe je ale možné proces degeneratívnych zmien spomaliť.
Známa Alzheimerova choroba sa môže vyskytnúť u všetkých ľudí bez ohľadu na vek. Starecká demencia je, naopak, typická skôr pre dôchodkový vek po 65. roku života. Pri obidvoch ochoreniach dochádza k neprirodzenému zániku nervových buniek. Taktiež oproti Alzheimerovmu ochoreniu nemá starecká demencia jasné príčiny svojho vzniku.
Pri Alzheimerovej chorobe spôsobuje zánik nervových buniek chorobne zmenená bielkovina s odborným názvom “ß-amyloid”. Tá sa začne vo zvýšenej miere ukladať v samotnom mozgovom tkanive – v tzv. “senilných plakoch”. Pri výskume stareckej demencie sa tiež jasne preukázal úbytok funkčných nervových buniek. Presné fyziologicko-chemické príčiny jej vzniku nie sú celkom jasné, no keďže dochádza k rapídnemu odumieraniu týchto buniek, zaraďuje sa starecká demencia medzi degeneratívne ochorenia. Hoci teda jej príčiny nevieme celkom presne určiť, pozrime sa na jej príznaky.
Príznaky stareckej demencie
Typickým príznakom stareckej demencie je zabúdanie, resp. problémy pri rozpamätávaní sa starých informácií a zapamätávaní tých nových. Hoci tieto záležitosti v určitej miere patria k prirodzenému úbytku síl a schopností v starobe, netreba ich podceňovať. Mnohokrát sa stane, že tieto prvé príznaky demencie rodinný príslušníci prehliadnu práve z tohto dôvodu – veď je to normálne.
Netreba, samozrejme, hneď robiť paniku. No na druhej strane s preventívnym vyšetrením netreba čakať až do momentu, kedy dotyčný senior stratí prehľad o reálnom čase (tzv. sa “presunie do minulosti”), vyberie sa sám od seba na nejaký výlet v nočnej košeli, či celkovo sa chvíľami začne správať veľmi čudne. Tieto epizódy už totiž jasne hovoria o prejavenom ochorení a na akékoľvek predbežné opatrenia je už neskoro. Pri takýchto prejavoch už ide o pokročilé štádium demencie a šance na vylepšenie zdravotného stavu rapídne klesajú.
Medzi typické prejavy stareckej demencie vo všeobecnosti považujeme nasledovné:
- znížená schopnosť adekvátne riešiť problémy bežného života (znížená miera logického myslenia, tvorby úsudku a rozpamätávania sa na naučený postup)
- znížená schopnosť verbálneho vyjadrovania sa
- pociťovanie smútku, až prejavy klinickej depresie
- znížená ochota k socializácií, hraničiaca až s agresívnymi prejavmi správania
- problémy so spánkom
- problémy s inkontinenciou
Všetky tieto príznaky sa zvyčajne prejavujú vo vzájomnej súčinnosti. Napríklad znížená schopnosť logického myslenia môže v momentoch, kedy si senior všetko jasne uvedomuje (tzv. “svetlé chvíľky”), znižovať jeho sebaúctu a tým zvyšovať ako depresiu a smútok, tak aj chuť a schopnosť sa socializovať celkovo.
Čo sa týka spánku, so stúpajúcim vekom (najmä v pokročilých rokoch) je typický úbytok času, ktorý venujeme spánku. Starší ľudia spia menej (aj keď možno častejšie počas dňa) vo všeobecnosti. No pri zdravých senioroch nie je tento znížený čas na spánok pociťovaný ako spánkový deficit a hlavne – znižuje sa jeho čas, ale neznižuje sa nutne aj kvalita spánku. Ak sa teda váš senior sťažuje na neustálu únavu a zlý spánok, je to veľavravný príznak možného ochorenia.
V praxi sa často ukazuje, že tým najväčším problém pri včasnej diagnostike rozvíjajúcej sa demencie, sú samotní seniori. Ako sme spomínali, ide o najväčšieho strašiaka medzi starými ľuďmi a aj z tohto dôvodu je pre nich veľmi ťažké priznať si (a tým aj okoliu), že sa u nich toto ochorenie možno začína naplno rozvíjať. A to aj napriek očividným príznakom a tlaku okolia.
Existuje viacero stupňov stareckej demencie
Pri téme intenzity a prejavov ochorenia je dôležité pozerať sa aj na to, aké má starecká demencia stupne. Neuvádzame žiadnu systematickú hierarchiu, ale z dostupnej literatúry vychádzajú určité spoločné črty zvyšujúcich sa prejavov stareckej demencie.
V prvom stupni, kedy sa začínajú objavovať prvé príznaky, môžeme často u seniora spozorovať (vypočuť) akýsi zmätok, resp. nasledujúce sťažnosti – “Túto a túto činnosť som kedysi perfektne ovládala, bola som v nej najlepšia. A minule, drahý môj, som zostala nad tým stáť a mala som absolútne okno. Ani za nič som si nevedela spomenúť čo mám robiť.” K tomuto sa pridružujú situácie, kedy si dotyčný senior občas popletie mená svojich blízkych, či pozemní niektoré fakty pri spomienkach na minulosť. Typické však je, že v tejto fáze sa senior vo väčšine prípadov po chvíľke uvedomí a sám sa opraví.
V pokročilejšej fáze sa k príznakom začnú pridružovať najmä problémy so spánkom (jeho kvalitou). Seniori si často sťažujú na únavu. Príznaky z prvej fázy sa prehlbujú a už menej dochádza k “sebaoprave” samotného seniora. O to však horšie znášajú intenzívnejšie a častejšie prejavy vo “svetlých chvíľach” – zvyčajne to považujú za osobné zlyhanie a tým sa u nich prehlbuje smútok a depresia. S tým súvisí aj nástup problémov so socializáciou.
Ďalšia fáza zvyčajne nastupuje nepozorovane, resp. okolie si ju pri neriešení situácie všimne až pri niektorom vážnom incidente. Napríklad sa často stáva, že seniorove reminiscencie ho mysľou “prenesú” do minulosti a on sa rozhodne navštíviť svoju dávno zosnulú sestru. Vyberie sa tak sám, napríklad v pyžame, do mesta či na vlak a môže sa niekde stratiť, alebo si inak vážne ublížiť. V tejto fáze už vlastne dochádza k plnému prejavu daného ochorenia.
Prevencia a rizikové faktory
Tak ako aj pri Alzheimerovom ochorení, aj pri stareckej demencií sú rizikovými faktormi najmä vysoký krvný tlak, diabetes a vysoká hladina cholesterolu v tele. Týmto je zrejmé, že najviac ohrozenou skupinou seniorov (a pri Alzheimerovi všetky vekové kategórie) sú obézni ľudia a cukrovkári. Keďže však obezita je jedným z rizikových faktorov aj pri vzniku ochorenia diabetes, za najrizikovejšiu skupinu sa považujú práve obézni ľudia.
