Určite poznáte to staré známe: “Nikto nemladne.” V živote je to presne tak. Proces starnutia sa totiž naštartuje presne v tom istom okamihu ako sa narodíme. Kedy sa však naozaj stávame starými? A aké ťažkosti a ochorenia na nás v starobe čakajú?
Starnutie predstavuje nepretržitý biologický proces, ktorý môžeme považovať za opak vývinových procesov zrenia. Život je vlastne zložený z týchto dvoch síce odlišných, ale komplementárnych súčastí – vývinu a rozkladu. Rozklad sa tu chápe ako proces entropie, t.j. rozkladu zložitejších štruktúr na svoje predchádzajúce štádia (do jednoduchšej formy).
Toto je dôležité si uvedomiť, nakoľko mnoho ľudí nazerá na starnutie negatívne. Čo síce má svoje praktické opodstatnenie – a to, že starnutie z fyzického hľadiska neprináša nič nové, skôr naopak, prináša spomínaný “úpadok” štruktúr, ich rozklad. Avšak z celkového hľadiska by život nemohol fungovať, ak by nedochádzalo aj k týmto procesom. Z komplexného hľadiska totiž zvyčajne to, čo sa na individuálnej rovine javí ako rozklad, je v rámci systému práve podkladom pre vznik nových štruktúr.
Kto je dnes naozaj starý
V prvom rade si musíme ujasniť jednu vec – staroba nie je choroba. Dokonca je v dnešnej spoločnosti oveľa ťažšie určiť, kto je naozaj starý. Kedysi bola táto hranica jasne definovaná vekom odchodu do dôchodku, ktorý bol plus-mínus pár rokov pre každú osobu skoro rovnaký. Dnes je tento pojem viac-menej relatívny a odvodzuje sa od individuálnych faktorov. Veľa zohráva aj aktuálny zdravotný stav osoby.
Taktiež sa posúva hranica dlhovekosti a teda vek, ktorý bol pred niekoľkými desiatkami rokov považovaný za starobu je dnes napríklad označovaný ako ranná staroba. Keďže životné dráhy ľudí sú v dnešnej spoločnosti oproti minulosti oveľa menej lineárne – teda existuje nespočet možností ako stráviť svoj produktívny život – veľkú rolu v tejto téme zohráva aj individuálny fyzický a psychický stav človeka. Teda úroveň jeho kognitívnych schopností, motivácie a celkovej vitality k zvládaniu rôznych aktivít. Za začiatok staroby sa v dnešnej dobe považuje 65. rok života človeka.
Typické črty starnutia
Tak ako každý jav, aj proces starnutia má svoje charakteristiky. Jednou z nich je postupná zmena priebehu biochemických procesov v ľudskom tele. S tým súvisí aj progresívne zoslabovanie fyziologických procesov. Starnutie prináša zvýšenú morbiditu a mortalitu – teda zníženú obranyschopnosť a schopnosť regenerácie organizmu. Častokrát tak starí ľudia neumierajú na starobu, ale na súčet rôznych aj drobnejších ochorení a telesných poškodení, ktoré sa nahromadia za život.
Z hľadiska fungovania ľudskej mysle a kognície, je taktiež charakteristickým rysom úbytok síl a úrovne schopností v tejto oblasti. Samotný mozog a nervová sústava oslabuje svoj výkon. V tých najkritickejších prípadoch dochádza k vzniku tzv. stareckej demencie. Celkovo však so zvyšujúcim sa vekom klesá schopnosť adaptácie ľudskej psychiky na nové podmienky a podnety.
Opatrujte aj svoju psychiku
Tu sa dostávame k dôležitému bodu – rovnako ako starne telo a mozog, tak rovnako starne aj ľudská psychika. No tak ako sa v starobe budeme cítiť fyzicky lepšie ak sme sa o seba po celý život starali, takisto budeme psychicky viacej vitálni a v pohode, ak sme počas života dbali aj na túto sféru.
Tak ako počas celého života, tak aj v starobe sa odporúča udržiavať mozog v aktivite. Napríklad obľúbenou činnosťou zvykne byť v tomto smere lúštenie krížoviek, či aspoň pozeranie rôznych vedomostných súťaží. Skvelým spôsobom na udržanie aktívnej mysle je aj čítanie kníh a rozhovory s ľuďmi. Taktiež skvelou metódou sú meditácie.
Zdravotné nástrahy staroby
Medzi konkrétne ochorenia, ktoré sužujú najmä ľudí v starobe, patrí už spomínané Alzheimerove ochorenie a starecká demencia. Alzheimer sa však môže týkať všetkých ľudí bez ohľadu na vek.
Zvýšenému riziku ochorenia podlieha vo vyššom veku aj zrak. Konkrétne u seniorov je rozšírený šedý zákal, resp. sivý zákal (odborne katarakta). Ide o degeneratívne ochorenie očnej šošovky, kedy sa zakalením stráca jej priehľadnosť. Ak sa toto ochorenie podcení alebo lieči neskoro, môže viesť až k slepote.
So starnutím sa tiež zvyšuje nábeh na cukrovku (diabetes). Najmä ak dotyční seniori trpia obezitou alebo celkovo nadváhou. Ďalším z rizikových faktorov, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť vzniku tejto choroby v starobe je málo pohybu, resp. fyzickej aktivity. Popri celkovom oslabení organizmu a jeho fyziologických funkcií je veľmi nebezpečné, ak sa seniori vôbec nehýbu. Navzdory slabšej výkonnosti je odporúčanou praktikou zavádzať starším ľuďom do programu aj nejakú fyzickú aktivitu.
Starší ľudia sú tiež náchylnejší na choroby srdca. Častá je hypertenzia (vysoký krvný tlak), ktorá taktiež prispieva k vzniku kŕčových žíl. Tie súvisia aj so spomínaným nedostatkom fyzickej aktivity a častej nadváhy. Mnoho seniorov tiež trápi inkontinencia (nedobrovoľný únik moču) a osteoporóza (rednutie kostí), ktorá je tiež častou príčinou úmrtí. Prispieva totiž k vzniku zlomenín – a hoci tie by pre mladého človeka neznamenali veľa problémov, telo seniora sa, spolu so súčtom ostatných poškodení nadobudnutých počas života, z toho už často nezregeneruje.
